tel.: 02/50 200 200 | e-mail: jaga@jaga.sk
ASB_2013_05_v350ASB > architektúra | stavebníctvo | biznis

Aktuálne číslo               Predplatné               Archív starších čísel               E-verzie časopisov

Inštitút urbánneho rozvoja usporiadal 9. mája okrúhly stôl na tému Bratislava – mesto, kde chcem žiť. Na debatu prizval na prvý pohľad nesúrodých hostí, z ktorých zámerne ani jeden nebol architekt či urbanista. Historik Pavel Dvořák prítomných previedol územím Bratislavy od dávnych čias, keď Mlynskou dolinou cez Lamač až na Moravu tiahli mamuty, cez menej dávne časy, keď sa v Dunaji ešte dali loviť obrovské, niekoľko metrov dlhé a stovky kilogramov vážiace vyzy veľké, ďalej cez relatívne nedávne časy Žigmunda Luxemburského, ktorý plánoval z vtedajšej Bratislavy urobiť centrum cisárstva, až po Vavra Šrobára a jeho vplyv na to, že sa Bratislava stala v roku 1919 hlavným mestom Slovenska. Andrej Gogora z časopisu Romboid ukázal, že diskusia o budúcnosti miest sa môže viesť aj na úplne inej úrovni, pričom vo vyspelých krajinách sa odborníci z rôznych profesií intenzívne venujú utópiám. Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik a Marián Bódi, finančný riaditeľ IBM pre Slovensko, sa viac zaoberali súčasnosťou mesta. Ako skonštatoval náš kolega Matej Šišolák, ktorý diskusiu moderoval, syntéza týchto príspevkov nebola jednoduchá. Zadanú tému najvýstižnejšie zhrnul Andrej Gogora: „Nemáme čas a prostriedky reagovať na vzdialenú budúcnosť.“ Musíme naprávať škody, ktoré napáchalo neriadené tiahnutie investorských mamutov – alebo možno lepšie slonov v porceláne – naprieč mestom. Môžeme len dúfať, že veľké infraštruktúrne projekty nepatria ani do kategórie utópií, ani medzi legendy o dunajských veľrybách. Následná diskusia ukázala, že bežných obyvateľov mesta zaujímajú problémy, ktoré sú im lokálne aj časovo najbližšie. Ťažko sa im opiera o veľkolepú minulosť či vedie odborná debata o ďalekej budúcnosti. Myslím si, že je to tak vo všetkých mestách na Slovensku. V májovom ASB sme konkrétni a reálni. Pavlína Hajnová sa pozrela na obchodné centrá a ich najbližšiu budúcnosť, zisťovali sme, ako je to s právom obyvateľov na slnko, a pozitívnou správou je, že už existujú obklady odolné proti sprejerským výčinom. Po pekné príklady budov pre verejnosť sme tentoraz zašli do Litomyšlu, desaťtisícového mestečka vo východných Čechách. Kostol Zboru Cirkvi bratskej je zhmotnením elegancie a nový krytý bazén zase krásnou stavbou ohľaduplnou k prostrediu. Trochu duchovnej potravy prinášame aj z Nórska a športové vyžitie z New Yorku. Inšpirácií je dostatok, ostáva len preniesť ich do slovenskej reality. Aby sa nám tu dobre žilo.

Mária Nováková

 

■ The Helix Bridge: Marina Bay, Singapur
■ Reality a development: Budúcnosť obchodných centier
■ Reality a investície
■ Analýza: Svetlo v architektúre: Kto má právo na slnko?
■ Región Ilava: Svitlo na dobré časy
■ Projekt: Zelené ambície
■ Študentská súťaž Xella
■ Petter Dass Múzeum, Nórsko: V kamennej brázde
■ Campbell Sports Center, New York: Ihrisko zvané Manhattan
■ Kostol Zboru Cirkvi bratskej, Litomyšl: Kostol ako orgiami
■ Architekti DRNH: Krytý plavecký bezén, Litomyšl
■ Detail: Krytý plavecký bazén, Litomyšl
■ Brazílsky architekt Marcio Kogan: Toto v Európe nezažijete
■ Dizajn: Prelínanie svetov a nálad
■ Nadčasová architektúra: Mierové námestie v Novej Dubnici
■ Dlažby a obklady: Titándioxidové zušľachtenie v obkladoch
■ Posuvné dverové interiérové systémy
■ Lákadlá DAAD 2013
■ Cenovo dostupné bývanie
■ Udalosti, novinky
■ Prehra: Betónový ostrov