tel.: 02/50 200 200 | e-mail: jaga@jaga.sk
ASB > architektúra | stavebníctvo | biznis
Kúpiť toto číslo | PREDPLATNÉ | Archív vydaní | E-verzie časopisov

Drevodomy sú možno ekologické, ale dotácie na ne sú nezdravé

S dotáciami sa na našom území roztrhlo vrece. Po dotáciách na slnečné kolektory, fotovoltické panely, kotly na biomasu a tepelné čerpadlá a príspevkoch na zateplenie rodinných domov prišlo aj na dotáciu výstavby nízkoenergetických drevodomov. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR dalo uplynulý mesiac príslušnú vyhlášku do medzirezortného pripomienkového konania.
Dôvod? „Tých je viacero,“ odpovedal na otázku magazínu ASB Vladimír Šmídl z Kancelárie rezortného ministra, odbor komunikácie a marketingu. „Od zvýšenia domáceho spracovania a využitia surového dreva na Slovensku a s tým súvisiacej podpory zamestnanosti v regiónoch, kde má práve lesnícky a drevársky sektor potenciál dlhodobo udržiavať pracovné miesta, cez podporu energeticky úsporného bývania občanov a zvýšené nároky na energetickú efektívnosť budov až po zvýšenie kvality životného prostredia.“ Zaujímal nás aj názor ministerstva na to, či vníma túto aktivitu ako systémovú. „O systémovosti je možné hovoriť pri dlhodobej iniciatíve,“ pokračuje Vladimír Šmídl. „Zatiaľ ide o pilotný projekt, ktorým chceme zistiť záujem slovenských občanov o túto formu bývania. Na základe záujmu občanov budeme hodnotiť možné podpory aj v budúcnosti.“ Na otázku, či agrorezort plánuje podobne podporiť aj výstavbu domov z iných materiálov, zástupca ministerskej kancelárie odpovedal, že neplánuje. Iniciatívu ministerstva privítal aj prezident slovenského Zväzu spracovateľov dreva Igor Patráš, ktorý pre eTrend povedal, že „každý nový stimul do oblasti výstavby drevostavieb je vítaný, pretože nielenže podporujú domáce využitie dreva, ale takéto stavby sú aj energeticky menej náročné. Pilotnú podporu štátu vítame a veríme, že neskôr budú vyčlenené aj ďalšie balíky dotácií, aby sa výstavba drevodomov mohla rozbehnúť naozaj výraznejšie.“
Oponujúc zástupcovi ministerskej kancelárie, o (ne)systémovosti tejto dotácie sa dá hovoriť už teraz, a nie až po testovacom období. Každá jednostranná dotácia prináša deformáciu trhu (v tomto prípade stavebného) a zdravé konkurenčné súperenie, pričom, ako poukazujú aj kolegovia z českého kritického časopisu Reflex, „každé rozdeľovanie najrôznejších dotácií je svojím spôsobom tvrdý lobbing a niekedy to nie je príjemný pohľad…“ O znevýhodnení hovoria aj zástupcovia výrobcov kusových stavív. „Prečo by štát mal podporovať len jednu formu výstavby domu, a tým aj konkrétne subjekty pôsobiace na našom trhu,?“ pýta sa Peter Markovič, generálny riaditeľ spoločnosti Xella Slovensko, ktorá vyrába plne recyklovateľný stavebný materiál zo slovenských prírodných surovín. „Myslím si, že úlohou štátu by mala byť dlhodobá systematická podpora kvalitného a cenovo dostupného bývania bez ohľadu na konkrétny výber stavebných materiálov. Logická otázka potom je, prečo by štát mal podporovať len jednu formu výstavby domu, a tým aj konkrétne subjekty pôsobiace na našom trhu. V každom prípade je zamýšľaná štátna podpora výstavby iba drevených rodinných domov podľa môjho názoru diskriminačná, s negatívnym vplyvom na trhové podnikateľské prostredie na Slovensku.“
Svoj názor k tejto vyhláške povedal pre ASB aj Petr Stejskal, obchodný a marketingový riadteľ spoločnosti HELUZ cihlářský průmysl v.o.s., pre ktorú predstavuje Slovensko najdôležitejší a zároveň tradičný exportný trh. „Aj preto veľmi pozorne sledujeme jeho rozvoj i tržné podmienky a boli sme nemilo prekvapení ohlásenou podporou slovenského ministerstva pôdohospodárstva zameranou výhradne na drevostavby,“ hovorí Petr Stejskal. „I keď ako zahraničný subjekt nepoznáme všetky dôvody vedúce vládu k tomuto rozhodnutiu, dovolil by som si polemizovať s tvrdením, že ide o podporu energeticky menej náročných stavieb. Energetická náročnosť budovy nie je určená len samotným konštrukčným materiálom, ale projektom, celkovou dispozíciou stavby, riešením stavebných detailov, orientáciou stavby v teréne a najmä spôsobom jej vykurovania, tepelnej regulácie a celkovej spotreby energií.“ Petr Stejskal si ďalej myslí, že pri rozhodovaní o type domu by mal rozhodovať investor, „a nie dotácie, ktorá nie sú ničím iným než jednostrannou deformáciou trhu a s voľnou súťažou založenou na kvalite, originalite riešenia, cene a nákladoch na prevádzku a údržbu nemajú nič spoločné“.
Vo vyhláške sa argumentuje národohospodárskym významom drevnej suroviny, ale to predsa možno povedať aj o výrobkoch ďalších relevantných spoločností vyrábajúcich kusové stavivá. Veď aj ich dlhodobým zámerom a záväzkom je vytvoriť pridanú hodnotu v krajine, v ktorej pôsobia, a zároveň prispievajú k lepšej životnej úrovni a lepšiemu bývaniu, pričom z ich materiálov je možné stavať domy v energetických triedach A1 a A0. Možno súhlasiť s Petrom Markovičom, že súčasný stav vyhlášky obsahuje množstvo zásadných nepresností a vyvoláva viac otázok ako odpovedí. Uvedenie tejto vyhlášky do verejného obehu možno vnímať ako vypustenie balónika monitorujúceho nálady spoločnosti. Je to však aj situácia, v ktorej môže vzniknúť názorová platforma či občianske združenie, ktoré by bolo protiváhou pokusov o nezdravú štátnu intervenciu na stavebnom trhu. Tiež som za ukončenie drancovania slovenských lesov, ktoré nám doslova miznú pred očami, a nekontrolovaný vývoz dreva do zahraničia. Povedané slovami klasika, tento spôsob nápravy daného stavu však nepovažujem za príliš šťastný.

Ľudovít Petránsky

 

 

Fotogaléria z časopisu:

« 1 z 2 »

 

Foto mesiaca
■ S letom sa lúči aj Jednota v rozmanitosti
■ Neviditeľné múzeum
■ Dom na dome

Fokus
■ Marketing pre architektov alebo pekné fotky sú len začiatok
■ Citovický Fillo Architekti: Dobrá architektúra je na začiatku dobrý nápad a na konci nadčasový výsledok
■ Ekológia a udržateľnosť v stavebníctve s certifikátmi rastie
■ Martin Zavacký: „Najdôležitejšou vecou v našej firme sú ľudia.“
■ Petr Paksi: „Už dnes vyvíjame prvky, ktoré by sme chceli vyrábať o dva roky.“

Projekty
■ Green Building Park
■ Nemocnica budúcnosti

Realizácie

■ Slnečnice – zóna Viladomy
■ Administratívna budova Blumental Offices
■ Centrála Rakúskeho automobilového klubu
■ Obnova a prestavba zámku v Haliči

Dizajn
■ Chata La Colombière
■ Interiér ako hravé miesto na prácu

Konštrukcie
■ Fasáda je prvý dotyk stavby s okolím
■ Obytné domy Hoogdalen, Gorinchem, Holandsko
■ Biology Park, Brno
■ Obytný súbor Park Anička, Košice

Aktuálne
■ Baumit Fasáda roka 2017 pozná svojich víťazov
■ Ruiny prebraté k životu – Cobe Architects, Silo
■ Archwars – Pridajte sa na stranu sily
■ Flešovky
■ Výsledky 19. ročníka súťaže Progresívne, cenovo dostupné bývanie sú už známe
■ Novinky
■ Smrtiaci lúč